Stručne na úvod

 

Nápravné a vyrovnávacie cvičenia

     „Nápravné a vyrovnávacie cvičenia sú tie, ktoré pôsobia proti zmyslu poruchy alebo oslabenia. Správnou aplikáciou pohybovej činnosti, dodržiavaním zásady primeranosti  a postupnosti, môžeme dosiahnuť stav kompenzácie.“ (Bartošík, Chudá, 1997, s.30)

 

Dýchacia gymnastika

     Dychacia gymnastika tvorí s ostatnými špeciálnymi technikami obsah respiračnej fyzioterapie. Jej prednosťou je spolu s respiračnou fyzioterapiou podriadenosť polôh a pohybov dychového procesu.  Relaxačné a dychové cvičenia znižujú svalové a psychické napätie.  Pomocou dychu môžeme relaxovať bolestivé miesto, aktivovať svalové skupiny alebo preťahovať jednotlivé svaly, dosiahnuť celkovú relaxáciu svalstva.  (Hromádková, 2002, Mihalovics, 2009)

     V odbornej  literatúre je  uvádzaný prehľad chorôb, pri ktorých sa dýchacia gymnastika používa, napr.: pri chorobách dýchacích ústrojov, srdca  a ciev,  pri chorobách postihujúcich hrudníkový skelet a  svalový systém, pri stavoch po operácii hrudníka, chybnom držaní tela. Medzi kontraindikácie je zaraďovaná cor pulmonale chronicum, a to hlavne pri skoliózach a kyfoskoliózach. (Palát, 1975)

 

 

Kondičné cvičenie

         Kondičné cvičenie je súhrn telovýchovných aktivít zameraných na zlepšenie telesnej a duševnej zdatnosti človeka, ktorá sa pravidelne alebo nepravidelne opakuje.  Kondičný program je definovaný ako vopred pripravená a cieľavedome zostavená činnosť, s rešpektovaním určitých zákonitostí. (Hrčka, 2009 ) 

       „Kondičné cvičenie rozvíja silu a vytrvalosť, pôsobí priaznivo na rozvoj rýchlosti a koordinácie.“ (Javurek, 1999, s.71)

 

Posilňovacie cvičenia

     „Posilňovacie cvičenia prevádzané s vlastným telom majú prevažne charakter cyklických pohybov. V konečných polohách cvikov prevádzame krátke výdrže.“ (Jarkovská, 2010, s. 18,19)

      „Pod cvičeniami na rozvoj sily chápeme také cvičenia, pri ktorých sa svaly skracujú  a vystierajú so značným svalovým úsilím.“ (Hrčka, 2009, s.66)

 

 

Spinálne cvičenie

     Spinálne cvičenia sú cvičenia s rotačnými prvkami, ktoré majú za úlohu predchádzať poruchám pohybových stereotypov a napraviť nedostatok pohybových podnetov s torznou zložkou. Cvičením dosiahneme pohybovú symetriu a vyváženie pohybových stereotypov. Chrbticu rotáciami uvoľňujeme v plnom rozsahu. (Hromádková, 2002)

 

 Mechanika telesných cvičení

 

Biomechanika pohybu

     Biomechanika je  náuka o pohybe živého tela a o pohybe, ktorého je telo príčinou. S použitím fyzikálnych poznatkov skúma vplyv vonkajších a vnútorných síl na ľudské telo v pokoji a za pohybu.  Zaoberá sa štúdiom pohybového stavu a zmeny pohybového stavu vzhľadom  k príčinám, silám a  podmienkam. V telesnej výchove sa preto skúma súčasne aj účel pohybu. Vnútorná biomechanika sa zameriava hlavne na jednoduché pohyby a prvky, zasahuje zároveň aj do zložitejších pohybových štruktúr, a to sledovaním veľkosti a účinku svalovej sily, činnosti svalov a činnosti pohybových mechanizmov ľudského tela. (Novák, 1970)

 

Biomechanika plaveckých techník

     Biomechanika plaveckých techník skúma, z akých častí a jednotlivých fáz sa skladá pohyb, aké sú jeho zákonitosti v čase a priestore, študujú sa mechanické podmienky pohybu, konkrétne fyzikálne vlastnosti vodného prostredia  vo vzťahu k pohybovému aparátu človeka.

     Hydrostatickým vztlakom nazývame hydrostatické sily pôsobiace vo zvislom smere a majú význam pre lokomóciu . Hydrodynamické sily vznikajú prúdením vody a ich pôsobením na telo, ktoré obtekajú, tým umožňujú lokomóciu, ale zároveň ju aj sťažujú. Táto skutočnosť viedla k rozlíšeniu hnacích a brzdiacich síl, ktoré  sa líšia protichodným smerom pôsobenia. Účinkom odporu  a hydrodynamického vztlaku na trupe, na horných a dolných končatinách ovplyvňujú spoločne s hydrostatickým vztlakom polohu tela pri plávaní. (Hofer, 2011)

     Pri všetkých plaveckých spôsoboch, a to prsia, kraul, znak a delfín, sa izometricky posilňujú svaly trupu a svalstvo končatín. (Gúth, 2005)

 

 

Kineziológia

 

     Kineziológia sa zaoberá mechanikou pohybového ústrojenstva ľudského tela. Vychádza z funkčnej anatómie, sleduje pohybové možnosti a funkciu pohybového ústrojenstva. Z hľadiska mechaniky je pohybové ústrojenstvo človeka systémom pák, na ktoré pôsobia sily vonkajšie a vnútorné. Pohybové mechanizmy pozostávajú z kostí, z kĺbov, ktoré tento pohyb umožňujú a ktorý je podmienený činnosťou kostrových svalov.       Relatívny pohyb jednej kosti voči druhej  je pohybom otáčavým, stredom otáčania je kĺb, ktorého tvar určuje veľkosť a možný smer pohybu (Obr.  ).( Novák, 1970, Babincová, Novotný, 2008)

 

Rovnováha

     O rovnováhe síl hovoríme vtedy, ak ich pôsobenie na teleso je  vyrovnané. Ak teleso zachováva svoju polohu, jedná sa o rovnovážnu polohu telesa alebo o rovnováhu. Podľa stálosti polohy tela rozoznávame niekoľko druhov rovnováhy. Kritériom je pohyb telesa, a to pohyb ťažiska telesa po jeho vychýlení z rovnováhy, ťažisko musíme posúvať mimo základ podpory. Ak sa teleso po vychýlení vracia do pôvodnej polohy, je táto poloha stála (stabilná). Ak sa teleso aj po malom vychýlení z pokojovej polohy  do nej späť nevracia a vychyľuje sa ďalej, túto polohu nazývame vratkou (labilnou).  S problémami rovnováhy v telesnej výchove sa stretávame veľmi často. Jedná sa o zachovanie rovnováhy, udržanie stability pri cvičení, ak sa telo dostalo do labilného postavenia. Test rovnováhy  prevádzame v stoji na jednej končatine so zatvorenými očami. (Novák, 1970, Hrčka, 2009, Jebavý, Zumr, 2009)

 

Ťažisko

     „Ťažisko je pôsobisko výslednice rovnobežných ťahových síl, ktoré pôsobí na elementy hmoty telesa. Pri vzpriamenom stoji je celkové ťažisko v malej panve asi vo výške tretieho krížového stavca v strednej rovine tela. “ (Novák, 1970, s. 107)  

      „ Pohyb jednej časti tela je vždy spojený s pohybom inej časti tela v zmysle opačnom, pričom koordinačným bodom, ku ktorému sa impulzy sily vzťahujú, je ťažisko tela (Obr.  ).“ (Novák, 1970, s.119)  

     „ Poloha plavca vo vode je ovplyvnená umiestnením ťažiska hmotnosti T a geometrického objemu výtlaku C.“ (Obr.  ) ( Hofer, 2011, s. 18)