Cvičenia

(Momentálne neprevádzame)

 

Skupinové cvičenie je kondičné cvičenie viacerých účastníkov, zamerané na príslušné časti pohybového systému obohatené prvkami dýchacej gymnastiky.  Skupinové cvičenie je možné prevádzať  v skupinkách, od 3 do 25 účastníkov, pacientov,  s rovnakým  zdravotným postihnutím, s rovnakou funkčnou diagnostikou pohybového ústrojenstva.

Pod vedením zdravotného pracovníka alebo fyzioterapeuta je cvičenie vhodné na zvyšovanie svalovej sily, obratnosti, koordinácie, stability, vytrvalosti, na zvýšenie rozsahu kĺbnej  pohyblivosti, pre dýchaciu a cievnu gymnastiku. Cvičenie v telocvični je vhodné doplniť muzikoterapiou, ktorá prinesie telesné aj duševné uvoľnenie.

Cvičenie s použitím fyzioterapeutických pomôcok umožňuje hravú formu vykonania cvikov, fyzioterapeut vidí správnosť prevedenia cvičenia podľa sklonu alebo uhlu použitej pomôcky, napr. paličky, fitlopty.

 

Cvičenie v bazéne, hydrokinezioterapia, je cvičenie vytrvalostného charakteru, kde sa zapájajú veľké svalové skupiny. Pod vedením zdravotného pracovníka alebo fyzioterapeuta je cvičenie vhodné pre pacientov s kardiovaskulárnymi ochoreniami, s chorobami  pohybového ústrojenstva, pri poúrazovej a pooperačnej liečbe.  Pri cvičení je využívaný hydrostatický tlak a vztlak vody. Lepšie uvoľnenie svalstva , relaxáciu, umožňuje primeraná teplota vody.

 

     Skupinové cvičenie má tým väčší efekt, čím je častejšie a pravidelnejšie. Pri skupinovom cvičení využívame kladného pôsobenia kolektívu, v ktorom aktívnejší jedinci ovplyvňujú slabších jedincov a kedy sa jednotlivec snaží cvičiť lepšie ako ostatní.

 

Charakter cvičenia spočíva v postupnej gradácii jednotlivých cvikov, teda od jednoduchých ku zložitejším, od ľahkých ku ťažším. Náročnosť a intenzitu cvičení zvyšujeme a rozširujeme aj na ďalšie segmenty, ktoré sa na úvode cvičenia pri prevádzaní cviku nezúčastnili. Presnú šablónu a schému cvičenia neuplatňujeme. Hromádková považuje šablónovité používanie predpísaných cvikov z hociktorej renomovanej odbornej publikácie, bez uvedomenia si cieľa a nevloženia vlastnej invencie za otrocké, a také podľa nej nikdy neprinesie  požadované výsledky. (2002)

 

Dýchacia gymnastika

     Dychová gymnastika tvorí s ostatnými špeciálnymi technikami obsah respiračnej fyzioterapie. Jej prednosťou je spolu s respiračnou fyzioterapiou podriadenosť polôh a pohybov dychového procesu. Všeobecné dychové cvičenia sú súčasťou systému telesných cvičení pre chorých aj zdravých. Všetky formy dychovej gymnastiky sú vhodnou prevenciou sekundárnych zmien pohybového aparátu nielen respiračne chronicky nemocných. Relaxačné a dychové cvičenia znižujú svalové a psychické napätie. Pacienta postupne učíme rôznym spôsobom relaxácie v každej polohe. Pri nácviku správneho dýchania začíname vždy nácvikom výdychu, napr. na „ššš“.

     Dychová rehabilitácia je súbor jednotlivých cvičení spojených s dýchaním. Dychové cvičenia ovplyvňujú hlavne mechaniku dýchania. Ide o pohybové aktivity, spojené s jednotlivými fázami dýchania s presným liečebným cieľom. Pomocou dychu môžeme relaxovať bolestivé miesto, aktivovať svalové skupiny alebo preťahovať jednotlivé svaly, dosiahnuť celkovú relaxáciu svalstva.

     Anatómia, fyziológia a kineziológia sú hlavné odbory pre fyzioterapeutov. Pohybové kineziologické myslenie preto orientuje fyzioterapeuta k dýchaniu ako k funkcii pohybovej, ktorá je výsledným bodom dvoch navzájom  ovplyvňujúcich sa sústav, a to dychovej a pohybovej. (Hromádková, 2002)

     Palát  uvádza prehľad chorôb, pri ktorých sa dýchacia gymnastika používa, napr.: pri chorobách dýchacích ústrojov, srdca  a ciev,  pri chorobách postihujúcich hrudníkový skelet, svalový systém, pri stavoch po operácii hrudníka. Jednu z indikačných oblastí dýchacej gymnastiky a LTV tvoria choroby postihujúce kostený substrát hrudníka, ako napr. chybné držanie tela, ktoré môže byť príčinou skolióz. Dýchaciu gymnastiku pri chorobách postihujúcich hrudníkový skelet pokladá za dôležitý spôsob terapie. Odporúča používať všetky svalové cvičenia pletenca hornej končatiny, svalov trupu a brucha aj špeciálne dýchacie cvičenia, hlavne bránicové. Medzi kontraindikácie zaradil  cor pulmonale chronicum, a to hlavne pri skoliózach a kyfoskoliózach. (1975)

 

 

Spinálne cviky

     Spinálne cviky sú cviky s rotačnými prvkami, ktoré majú za úlohu predchádzať poruchám pohybových stereotypov a napraviť nedostatok pohybových podnetov s torznou zložkou. Cvičením dosiahneme pohybovú symetriu a vyváženie pohybových stereotypov. Chrbticu rotáciami uvoľňujeme v plnom rozsahu.  Spojením spinálnych cvikov a uvedomelým dýchaním sa zlepší ventilácia a posiľujeme dýchacie svaly. (Hromádková, 2002)