Artróza

 

 Nekopírovať, text podlieha autorským právam.

Zdroj: Bc. práca: Využitie fyzioterapeutických pomôcok pri skupinovom cvičení v telocvični a v bazéne

 

Artróza (osteoartróza) je ireverzibilné poškodenie kĺbu. Patrí do skupiny civilizačných chorôb rôznej etiológie a podobného biologického, morfologického a klinického obrazu. Postihuje primárne kĺbovú chrupku, sekundárne priľahlé štruktúry. Pri artróze sa hladký povrch chrupky mení na drsný. Na povrchu chrupky vzniká rozvláknenie, v chrupke vznikajú hlbšie praskliny. Hrúbka chrupky sa znižuje, niekedy úplne vymizne a obnaží sa podchrupková kosť. Dochádza k zahusteniu kosti a tvorbe výrastkov (osteofytov) na okraji kĺba. V kosti pod chrupkou dochádza k tvorbe dutín, cýst. V kĺbovej (synoviálnej) blane dochádza k zápalom buniek, ku zhrubnutiu kĺbovej blany, k tvorbe kĺbnej tekutiny, ku zhrubnutiu a stuhnutiu kĺbneho púzdra. Najviac sú postihnuté veľké kĺby.

 Príčinou je nedostatok pohybu alebo nadmerné, jednostranné preťažovanie kĺbov v práci alebo pri športe, úrazy alebo iné traumy, vrodené defekty chrupky, nevyvážená strava, obezita, diabetes.

Subjektívnymi príznakmi sú bolesť po záťaží a pohybe, ranná stuhnutosť, obmedzená pohyblivosť, nestabilita, strata funkcie.  Objektívnymi príznakmi sú zhrubnutie, opuch v mieste hromadenia tekutiny je sprievodným znakom zápalu, deformita, obmedzenie pasívnej pohyblivosti. Z tohto dôvodu artróza patrí medzi degeneratívne kĺbne ochorenia. . (Rovenský, 2011)

     Vhodne cielená rehabilitácia znižuje bolestivosť, napomáha  rozvoju, posilňovaniu svalových skupín v oblasti kĺbov, zväčšuje sa rozsah pohyblivosti v kĺboch

     Osteoartróza prebieha obdobím tzv. kompenzácie a dekompenzácie. Obdobie kompenzácie je charakterizované malou kĺbnou bolesťou, zlepšením funkcií a pretrvávaním iba konečných pohybových deficitou. Dekompenzácia osteoartrózy je obdobím bolestivosti kĺbu po záťaži, často aj v pokoji , kĺbna funkcia je výrazne zhoršená. V štádiu dekompenzácie posiľujeme štvorhlavý sval, ktorý je nazývaný strážcom kolenného kĺbu.  (Trnavský, 1993)

    

Osteoartrózu delíme na :

-  Gonartróza (artróza kolenného kĺbu)

- Patelofemorálna artróza

- Koxartróza  (artróza bedrového kĺbu

- Omartróza  (artróza ramenného kĺba )

- Artróza drobných kĺbov rúk

- Artróza členka a metatarzofalangeálnych kĺbov

- Artróza chrbtice

 

     Gonartróza je najčastejšou formou kĺbnej osteoartrózy. Hromádková popisuje bolesť lokalizovanú do kolenného kĺbu alebo do štruktúr v okolí kĺbu ako základný subjektívny príznak gonartrózy. Pred zahájením pohybovej liečby doporučuje podrobné vyšetrenie rozsahu postihnutia kolenného kĺbu a jeho okolia. Zisťujeme rozsah pohyblivosti kĺbu, stav svalov zúčastňujúcich sa na pohybe kĺbu, hlavne m.quadriceps. Pri cvičení izometricky posilňujeme m.quadriceps,cvičenie začíname vždy výcvikom extenzorov. Nie sú vhodné drepy a cvičenia v kľaku.

     Koxartróza  je najťažšou formou osteoartrózy.  Hromádková poukazuje na nutnosť komplexného vyšetrenia pohybového aparátu pred začiatkom pohybovej liečby. Za dôležité pokladá vyšetrenie svalov zodpovedných za  hybnosť v bedrovom kĺbe a svalov stabilizujucích pánvu a chrbticu. Poukazuje tiež na hodnotenie postavenia pánvy v predozadnej rovine, nakoľko pri postihnutí bedrových kĺbov dochádza zmenou sklonu pánvy ku zvýšeniu bedrovej lordózy, ktorá je krátka a hlboká. Dôsledok tohto je ostrý uhol medzi osou pánvy a os sacrum. Laterálny posun pánvy býva zvyčajne kompenzovaný skoliózou, ktorá je vyrovnávaná podložením relatívne skrátenej končiny. Pri cvičení je potrebné vyhýbať sa násilným pohybom do krajnej hranice rozsahu v bedrovom kĺbe. Nacvičovaním svalovej relaxácie uvoľňujeme ochranné napätie svalu. Cvičenie zameriavame na extenziu, abdukciu a vnútornú rotáciu. Týmto môžeme zabrániť svalovým kontraktúram a pohybovej fixácii bedrového kĺbu vo flexii, vonkajšej rotácii a addukcii. Hromádková doporučuje cvičiť obidva kĺby, posilňovať svalstvo v oblasti bedrového kĺbu, ale tiež svalstvo stehna, lýtka, brušné a sedacie svaly, a to vhodnou kombináciou izometrického a izotonického cvičenia. (2002)