Reumatoidná artritída

 Nekopírovať, text podlieha autorským právam.

Zdroj: Bc. práca: Využitie fyzioterapeutických pomôcok pri skupinovom cvičení v telocvični a v bazéne

 

      Reumatoidná artritída je neinfekčný zápal kĺbov, ktorý postihuje nielen kĺby, ale aj vnútorné tkanivá a orgány, napr. srdce, cievy, pľúca, pečeň, oči. Príčina nie je celkom jasná, avšak existujú dve súvislosti, a to genetický faktor a autoimunologický proces. Bunky imunitného systému sa v tomto procese obrátia proti vlastnému telu a poškodzujú tkanivo zápalovými reakciami. V patogenézii imunitné procesy vyúsťujú do deštrukcie chrupaviek kĺbov s následnou fibróznou reparatívnou reakciou.

      Charakteristickým je symetrický zápal drobných kĺbov na rukách a nohách, nočné a ranné bolesti v kĺboch prstov,  ranná stuhnutosť v troch a viacerých kĺboch, a to min. 1 hodinu v trvaní viac ako 6 týždňov, všeobecný pocit únavy a vyčerpania.  Typickým je trvalý opuch jedného alebo viacerých kĺbov, najčastejšie na ruke, a to symetricky.  Klasické je postihnutie proximálnych interfalangeálnych kĺbov typickým vretenovitým zdurením. Bolestivý opuch postihuje aj metakarpofalangeálne kĺby a zápästia. S opuchmi sú spojené aj atrofie drobných interoseálnych svalov.

     Dôsledkom choroby je porušenie funkcie kĺbov, vývoj deformít a nestabilita kĺbov a trvalým anatomickým zmenám, ako sú ankylózy. Priebeh reumatoidnej artritídy je väčšinou  progresívny. (Rovenský, 2011,Trnavský, 1993)

     Liečebná rehabilitácia je možná po odstránení zápalového procesu v kĺboch. Pohybová liečba musí byť dávkovaná podľa celkového stavu pacienta a aktivity ochorenia a mala by nadväzovať na sústavnú prevenciu vzniku deformít.

     Bedrový kĺb má tendenciu k flekčnému postaveniu a addukcii a zároveň k atrofii svalov bedrového pletenca, preto cvičíme abdukciu, addukciu, posilňovanie svalstva a bedrového pletenca.

     Kolenný kĺb je spolu s bedrovým kĺbom váhonosným kĺbom. V kolennom kĺbe dochádza ku vzniku flekčných kontraktúr, atrofii m.quadriceps femoris (štvorhlavového svalu),ku  kontraktúram púzdra a okolitých kĺbnych štruktúr, k valgóznemu postaveniu kolien. Cvičenie zameriame preto na statické kontrakcie m.quadriceps femoris, na extenziu v kolennom kĺbe proti odporu.

     Drobné nožné kĺby a talokrurálne kĺby sú často postihnuté, v oblasti prstov nôh dochádza ku kladivkovitému postaveniu, subluxácii hlavíc metatarzov, súčasne je veľmi častý vznik halucis valgi. V talokrurálnom kĺbe vzniká plantárna flexia  (pes equinus alebo equinovarus), hlavne ak je flekčná kontraktúra aj v kolennom kĺbe a tiež na podklade samotnej gravitácie za podpory súčasných svalových spazmov. V Achillovej šľache dochádza k zápalu, niekedy vznikom reumatoidných ulíkov, zároveň na plante sa môže rozvinúť palntárna fascitida.

     Ramenný kĺb je kĺb zložitý, zápalové zmeny môžu postihnú ktorúkoľvek jeho časť . Dochádza k bolestivému obmedzeniu pohybu, hlavne v addukcii a v rotačných pohyboch. Postihnutá býva manžeta rotátorov, kĺbne burzy, svaly ramenného pletenca.  Cvičením zabraňujeme addukčnej kontraktúre s vnútornou rotáciou.

     V lakťovom kĺbe je často obmedzená pronácia a supinácia, často sa vyskytuje flekčná kontraktúra, preto cvičíme flexiu a extenziu, pronáciu a supinaciu proti odporu.

     V kĺboch ruky vznikajú najčastejšie flexné kontraktúry, extenzné aj ulnárne deviáce, precvičujeme pretozatváranie päste proti odporu, pretláčanie prstov proti podložke, pomôcke.

     V zápästí je najčastejšou deformáciou palmárna flexia, laterálna deviacia, môže dôjsť k úplnej ankylóze, preto je vhodným cvičením dorzálna flexia, krúženie, s dôrazom na extenziu. (Trnavský, 1993)